Lakòdinasion Lawonn Bèlè

Larel Swaré Bèlè

(Pou swaré bèlè an mod Sentmari)

 

Lawonn swaré bèlè 20 désanm 1998, épi Lawonn swaré bèlè 26 avril épi 28 jen 2009, épi Asanblé jénéral avril 2025

 

"La tradision sé an bagay ka suiv a léternité" (Paul Rastocle). Tradision bèlè-a, sé "lespri péyi dèyè-a" (Paul Legros), an lespri nou ka tjenbé dépi o koumansman nou menm. Larel-tala, sé pou tjenbé lespri-a ka mennen lé swaré bèlè dépi nanni-nannan : an sérémoni ka gloriyé zanset-nou, ka gloriyé sa nou yé, ka rédé nou sanblé fos-nou, ka prézèvé lèzistans épi rézistans pep matinitjé a parapot a tout sikti ladministrasion, tout sikti politik, rèlijié, ékonomik.  

 

 Adan swaré bèlè, ni plas pou tout moun 

 

*Ki moun-lan meg, ki i gwo, ki i long, ki i kout, ki i pè, ki i pa pè...

* Òganizatè-a ka fè envitasion’y, ek nou tout ka respekté sa. Twazékant, swaré bèlè, sé an bagay ki wouvè : tou sa ki maché anlè son tanbou-a … lespri tanbou-a ka di risivwè yo.

Ou pa bizwen lajan pou antré (pa ni lantré péyan).

Sé adan bwè-a épi manjé-a ou pé pòté an soutien ba moun-lan ki ka pran swaré-a. Sé adan menm bagay-la moun-lan ka poté an rikonésans ba'w.

* Sé pa gwoup ka prézanté.

Ki ou adan gwoup, ki ou pa adan gwoup ... Ki ou adan gwoup-tala oben gwoup-tala, ou pé antré adan an swaré bèlè pou pran fos épi pou ba fos.

Chak moun-lan ka poté drapo lédikasion gwoup-li, mé moun-lan ka prézanté san létitjet gwoup-li ... Ek tout moun ka mélanjé.

* Adan an swaré bèlè, Jé bèlè-a, i rézèvé pou Matinitjé. Sé an moman éti yo ka chaché kominié ant yo. Òganizatè-a épi koumandè swaré-a pé wouvè jé-a tou pou sèten moun ladiaspora ek péyi Lakarayib, ki opi pré mes-nou. Épi, Konsey Larel Bèlè pé mandé Asanblé jénéral Lakòdinasion wouvè jé-a, silon swaré, pou sèten dot moun andéwò ; sa ka fet anba lopsion òganizatè-a épi  koumandè swaré-a.

* "Avan ou fè bien, foda ou fè mal” (Paul Rastocle) kivédi tout moun pé aprann. Mé ni apranti épi apranti : fok pa ou ka kasé jé-a ! Adan swaré bèlè, dépi antan swaré bèlè paret, jé-a pou ni an nivo …

« Sé pa adan swaré bèlè ou ka aprann bèlè » (Ti Raoul Grivalliers). Kivédi avan ou plasé kò'w adan an swaré, fok ou fè an bon aprantisaj ; sé dansè épi mizisien ki ja abitjwé ki ka plasé kòyo ; lè ou pòkò abitjwé, i préférab yo plasé'w, ouben "ni an lè pou antré(Berthé Grivalliers, Félix Casérus).

* “Sé pa ta'w selman ki bon”, kivédi “chak moun-lan ni mod-li, dépi moun lan an mod-la” (Ciméline Rangon).

Menm manniè : “Atansion lentérésan-an ... Mé ou ni dwa fè ganm-ou” (Benoît Rastocle).

 

Adan swaré bèlè, “tout moun frè épi sè” 

(Pa ni plas pou vié mes) 

 

* Moun pa ka chèché enpozé moun (kisiswa adan lavwa, adan dansé, adan tanbou, adan tibwa) : tout moun bèlè anba lwa-a nou tout fè ansanm ek ki ka mennen nou.

Espésialman, òganizatè-a met nan swaré’y. Nou pa sa enpozé’y ayen, kisiswa rézon-an.

* Yonn pa ka chèché lot dézod.

* Moun pa ka fè dézod déwò yo antré adan jé bèlè-a.

“... Menm si ou faché épi lavwa-a, ou anlè tanbou-a, foda ou jwé ba'y ! Menm si lavwa-a faché épi'w, ou anlè tanbou-a, foda i jwé ba’w ! ...” (Vava Grivalliers)

* Moun pa ka jouré moun.

* Moun pa ka goumen ant yo.

* Moun pa ka chèché enpozé

 

Adan swaré bèlè, jé-a sé ba moun ki ja gran

 

* Lé jenn manmay ni plas-yo, mé … pokosion anlè jé-a !

* Pé ni an moman bèlè ba timanmay, dot lè ek dot jou...

   Pé ni an moman bèlè ba timanmay avan swaré-a koumansé…

Pas timanmay pé pa plasé kòyo douvan gran moun ek kon gran moun adan swaré bèlè. Menm manniè, moun pa ka anni plasé timanmay adan jé gran moun kon lidé-yo di yo.

 

Adan swaré bèlè, zansien, djoubatè épi jenn

ka aprann viv ansanm adan lonnè épi respé 

 

* Lè nou ka di Ansien (oubien Jenn Ansien), nou ka di an laj, wi.  Mé ansien-an sé an nivo. Épi ansien-an sé an konduit. Jòdijou, sé an moun ki trasé pou tjenbé bèlè-a dépi antan sosiété avan-an, oben ki trasé adan mouvman révivans-lan ki ka woulé dépi lafen lé lanné 1970. Sé dapré'y manmay nouvo lawonn-lan ka dékouvè bèlè. 

* Anpami sé zansien-an, ni sé Gran Zansien-an. Yo ansien pami lé Zansien. Nou ka mété yo a lonnè adan swaré-a : yo pou ni an priyorité adan woulman-an épi adan kantité mòso-a, ki pou chanté, ki pou jwé tanbou épi tibwa, ki pou dansé.

* Apré sé gran zansien-an, ni sé lézot zansien-an épi sé jenn zansien-an. Yo tou, nou ka mété yo a lonnè adan swaré-a : yo ka fè kantité mòso-a ki admi mé yo pou ni an priyorité adan woulman-an.

* Ni sek lé djoubatè tou, kivédi sé moun-lan ki dévoplé an aksion épi ki trapé an ansiènté ek an lespérians adan nouvo lawonn bèlè a ki ka woulé a. Yo tou, nou ka matjé an respé ba yo : apré gran zansien,z ansien épi jenn zansien, yo ni an priyorité adan woulman-an.

* Épi ou ni lajénes bèlè (sa ki ja abitjwé, sa ki an chimen), tou sa ki la dépi mwen lontan ki sé ansien-an épi sé djoubatè-a. Yo ka fè bèlè-a viv ek bèlè-a ka ba yo fos. Lajénes bèlè ka aprann éséyé ... I ka aprann gadé épi kouté ... I ka aprann opsèvé ... I ka aprann atann … 

"Sa gran moun-lan di a : ou ka vini gran, mé apré'y(Berthé Grivalliers) : lajénes bèlè pa ka pran san mandé ... Lajénes bèlè pa ka pran san atann. 

* Sa ki pli ansien pa ka pran tout pou yo. Sa ki pli ansien ka édé lajénes.  

* Epi ni tou “dèyè won” éti sa ki pli ansien pé montré an jénes an bagay”.

* Tansion ! Nou pé jwenn an manmay ki ja pran balan ek ki pé fidjiré adan sek-la ki avan ta'y la. Fok jé-a alé ! Manmay sek-la pé désidé fè manmay-tala woulé épi yo.

An tout manniè, sa jénéral : adan dévlopman mouvman bèlè-a, sé lé manmay sek douvan-an ka aprèsié lé manmay sek apré-a pou enskri yo adan sek douvan-an (gran ansien ka fè gran ansien, ansien ka fè ansien, djoubatè ka fè djoubatè).

 

* Tout moun bèlè pou konnet sé zansien-an, sé jenn zansien-an épi lé djoubatè : "sa pou klasé a lékri" (Félix Casérus). Kidonk non-yo asou an lis ki pibliyé pou tout moun sav poutji nou ka matjé lonnè épi respé ba yo.

 

Adan swaré bèlè, ni tan pou lavi, pa ni tan pou vorasité

 

“Lè moun-lan ka kité kay-li pou alé adan an bèlè, foda i sav i ka pati pou an bagay pa étap” (Félix Casérus), an bagay ki ni an reg, an prensip, an respé adan.

* Chak moun-lan ka fè an won uit mòso kolé. An sitiyasion (poblenm tan, anlo moun) pé prézanté éti nou pé fè sis mòso.

Avan i fini  kantité  mòso'y, i pé gadé plas-li, sof sitiyasion espésial.

Apré kantité mòso ki admi, foda i ka kité ba lézot.

* Si nou ka pòté an respé pou prensip won-an, chak moun-lan ka trouvé an tan pou'y chofé épi pou'y dévoplé dansé'y, ouben chanté'y, ouben mizik-li. Si nou pa ka tjenbé prensip-tala, sa ka mété dézod. Ou ka ni pliziè moun ki pa ka kontanté. Bèlè-a li menm pa ka rivé pran balan pis an moun pa ka ni asé tan pou'y dévoplé jé'y.

* Épi ni an bagay pou nou sav : bèlè-a ka dévoplé, kidonk sé pa touléjou tout moun oblijé rivé touvé an plas pou i fè sa i sa fè a épi sa i anvi fè a. Adan ka-tala, ni anlo dot manniè pou patisipé : ni gadé, palé, fè lavwa dèyè, ni lankourajman …

 

Adan swaré bèlè, nou ni an manniè pou nou abiyé

 

Nou ka abiyé an mannyè pwop épi korek.

Bèlè sé an bel bagay, sé an bon bagay. Manniè ou ka abiyé ka travay valè bèlè-a. 

* Ni an pawol pou sé danm-lan aprésié : “Bèlè sé twel ... Pli ou ni twel, pli i bon” (Ciméline Rangon). Kivédi ou ni an wob ouben an jip ki an gou'w mé i ni an lajè épi an londjè, ek anba'y ou ni jipon'w. "Bèlè sé twel" kilédi wo-a tou, fok ou katjilé londjè'y, dékolté'y, manch-li ouben lajè britel-li : fok pa sa mété respé'w épi ta ou dwé moun an danjé. Twel-la ka édé'w fè jé bèlè-a : ou pé fè tout jes-ou san'w pè … Épi i ka ba jes-la pli ganm. Mouchwè-a sé an sin, tout danm bèlè ka maré ren-yo épi'y.

* Pou sé nonm-lan, sé pito kay sé tanbouyé-a ou pé touvé moun ka pòté mouchwè, mé kavalié-a pé ni mouchwè'y si'y lé. Sé nonm-lan tou, foda yo aprèsié an pawol : "bèlè sé bel dikanman" (Ciméline Rangon). Kivédi rad-ou pa déchiré, i pa dédou, i pwop, pantalon-a ni an londjè épi an lajè, wo-a réfléchi. Épi, an ti diez, an ti ganm : i bon tou.

 

Adan swaré bèlè, nou ka chèché plis fos adan tout “alantou” bèlè-a

 

* Nou ka chwazi an bon koté. Nou ka pwopté'y. Nou ka dékoré'y. Nou ka dispozé'y an manniè pou jé-a pé trapé an fos, kilédi pou lavwa, lavwa dèyè, tibwa, tanbou, dansè, asistan pa ni pou sipòté twop distans ant yo ek pou yo trapé mwayen aliansé fos-yo.

* Nou ka pòté anpil atansion osi asou anlo dot késion ki nésésè pou an swaré pé trapé plis fos : es sono-a bien réglé ;  koté fok ou plasé sé mizisien-an ; es manjé-a épi bwè-a bon ek an kantité ; es akey-la akéyan ; es anbians-lan ka ba'w gou ; es nouvel-a bien pasé avan swaré-a, es i ka pasé bien adan swaré-a ; es ou fè tout envitasion'w, ki kantité moun ou ka atann, ki kantité moun ki la ; es ou asiré ou ké ni an konvwa "pou siyanka" ; es ou ka pran dispozision pou òganizé sé won-an ? …

Tou sa pé édé swaré-a alé "jik jou ouvè". Mé menm si'y pa alé "jik jou ouvè", tout moun-lan ka pati kontan.

 

“Adan swaré bèlè, jé-a ka fet par étap”, bagay-la ni an réglaj 

 

* Swaré bèlè-a ka pé démaré épi an son danmyé.

* Délè, avan dansé bèlè-a li menm, ou pé pran ting bang pou fè an chofaj.

* Lè chantè-a ouben kriyè-a ka pran, i ka anonsé kò'y épi an granbèlè (mé sa ka dépan ! Fok i fè atansion pou i pran dapré koté chantè-a ki té avan an ladjé). Apré sa, sé silon. I pé voyé :

            - dé bèlè, an granbèlè, dé bèlè, an béliya, an bèlè 

            - twa bèlè, an granbèlè, an bèlè, an béliya, an bèlè

            - an bèlè, an béliya, an bèlè (épi i ka rikoumansé)

Délè, i pé mété an bèlè twa pa pou ranplasé gran bèlè ouben béliya. Délè, silon moman épi anbians swaré-a, i pé voyé plis bèlè ant gran bèlè épi béliya.

* Pou fini swaré-a, ouben an mitan swaré-a, ouben adan lé dé ka-a, ou pé voyé dansé douvan jou épi lalin klè kontel mabélo, ting bang, kannigwé, kalennda, woulé mango. Ou pé voyé bénézwel tou.

* Fok ni an son pou bèlè-a fini, kontel “O madiana, jou-a ka ouvè ladjé mwen”...

* Aprézan, silon moun ki la, ou pé plasé yonn-dé dansé an mod Lisid ouben an mod Baspwent, swa an koumansman swaré-a, swa o moman dansé douvan jou/lalin klè, swa nan an lot moman (sé silon). 

 

Adan swaré bèlè, nou tout ka sipòté koumandè swaré-a

 

"Fok pa ou tjwé kouwan bèlè-a" (Berthé Grivalliers) : i la pou mété douvan lentéré bèlè-a, pou tjenbé kouwan bèlè-a ek pa kité jé-a tonbé.

* I la pou i véyé anlè sé woulman-an, pou i asiré plas sé gran ansien-an, ta sé ansien-an épi sé jenn ansien-an, ta sé djoubatè-a, ta lajénes, pou rédé tout moun patisipé. 

I la pou fè larel-la viv ek ba'y fos : entèvienn pou raplé épi tjenbé lod bèlè-a.

I la pou i endé sosiété-a épi bèlè-a pasé an bon moman.

* Non sé koumandè-a asou an lis ki pibliyé. Sé pou tout moun bèlè okouwan kiles moun ki kapab épi ki dakò pou fè sa.

 

Nou tout ka pòté lonnè épi respé ba larel swaré bèlè

 

Larel-tala, sé pou nou tout tonbé dakò anlè désèten prensip pou nou suiv, anlè an chimen pou nou trasé, anlè an manniè viv pou nou dévoplé. Larel-tala, nou fè'y ansanm, kidonk nou pou défann li. Pé ni désèten bagay nou oubliyé. Pé ni désèten bagay foda nou ranjé ankò. Eben, nou ké jouté, nou ké tiré, nou ké ranjé piti a piti. Mé, adan larel- la, ni an lespri, an lespri respé, an lespri linité, an lespri solidarité. Kidonk tou sa nou ké di, tou sa nou ké fè, sé pou nou tjenbé lespri-tala, sé pou nou ba'y fos, sé pa pou nou voyé'y désann.

Lè ni an ti poblenm adan an swaré anlè respé larel-la, koumandè-a ka pran dispozision. Lè ni an gwo pwoblenm ki pé pa touvé solision épi koumandè-a selman, sé asanblé lawonn bèlè ki key pran tout kalté dispozision ki nésésè. Ek lè nou ka palé di pran dispozision, sa nou ka voyé douvan, sé palé, sé réfléchi, sé “chak moun lan ka défann lidé'y, mé yonn éséyé konpwann lot” (Ciméline Rangon), sé séyé touvé an solision ansanm san nou oblijé séparé.

An lot bagay : larel-tala sé pou swaré bèlè, mé lespri-a ki adan'y, sé lespri bèlè. Kidonk annou woulé pou'y viv tou adan tout kalté dot lokazion bèlè (anmizman bèlè, moman bèlè, bèlè adan lokazion privé…)

 

Moun ki bokanté anlè larel-la :

An 1998 : Raymond VALLADE - Félix CASÉRUS - Ciméline RANGON - Benoît RASTOCLE - Paul RASTOCLE -  Berthé GRIVALLIERS - Marie-Victoire PERSANI - AM4 - BÈLÈNOU - FLANM DIFE - FLEUR CREOLE - LAO - MATJOUKANN - REZISTANS - SAKITANOU/WAPA - SIM’LN - TRASS LA - UCJD

An 2009 : Moun Lakòdinasion : Raymond VALLADE - Félix CASÉRUS - Benoit RASTOCLE - Paul RASTOCLE - Berthé GRIVALLIERS - Félix SÉBAREC - AM4 - AS PROMOTION - ASCLR - ATELIER VWA TANBOU - BÈLÈNOU - FLEUR CREOLE - KABELL - KANNIGWÉ - LAO - LA MAISON DU BELE - LES AMIS DE KAZINEL - SAKITANOU/WAPA -  TRASS LA -  Envité ki vini : BÉLYA - Manmay moman bèlè BALATA épi OBORDIMÈ - TANBOU BÒKANNAL  

An 2025 : ADPKM - ALAC - AM4 - ASCLR - BÈLÈNOU - BÉLYA - FLEUR CREOLE - KABELL - KANNIGWÉ - LAO - LA MAISON DU BÈLÈ - LES AMIS DE KAZINEL - WAPA SAKITANOU -  TANBOU BÒKANNAL - TRASS LA - UCJD - Nadine RAPON - Sylvia VALIDE - Félix CASÉRUS - Clothaire GRIVALLIERS - Marie-Victoire PERSANI - Benoit RASTOCLE - Paul RASTOCLE